Slovensko spolu s ďalšími novými členskými krajinami má v rámci krajiny výrazne dominujúci vidiek. Aj keď väčšia časť obyvateľov žije už v mestách, vidiek svojou rozlohou dominuje nad mestským osídlením.

   Na miestnej a regionálnej úrovni sú za rozvoj vidieka zodpovedné príslušné obce, združenia obcí (mikroregióny) a samosprávne kraje. S rozvojom vidieka a krajiny na národnej úrovni súvisí činnosť Ministerstva pôdohospodárstva, Ministerstva životného prostredia  a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

   V európskych inštitúciaách je agenda vidieka rozdelená medzi Komisiu, Parlament a Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodásrtvo a rozvoj vidieka.  Post eurokomisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a s tým aj súvisiacu reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP - CAP)  zastáva Dánka, Mariann Fischer Boel. Výboru pre poľnohospodásrtvo a vidiecky rozvoj v EP predsedá francúzsky europoslanec, Joseph Daul. Členom výboru za Slovensko je europoslanec Peter Baco (NI).

Európska komisia rozhodla 12. septembra 2006 o ročných rozpočtoch rozvoja vidieka pre 25 členských štátov na roky 2007-1013. Nadviazala tak na rozhodnutie Európskej rady z decembra 2005 o finančnej perspektíve.

O výške finančných alokácií pre jednotlivé členské štáty rozhodovali tieto kritérií:

• niektoré čiastky sú vyhradené pre isté regióny podľa konvergenčného cieľa;

• historický podiel každého členského štátu na balíku prostriedkov záruky EPUZF pre rozvoj vidieka a prístupe Leader+ a

• konkrétna situácia a potreby vychádzajúce z objektívnych kritérií (Európska rada pridelila špecifické čiastky ôsmim členským štátom). Toto rozhodnutie sa zmení a doplní po tom, ako sa členmi EÚ stanú Rumunsko a Bulharsko. Pre tieto dva štáty sú pripravené ďalšie peniaze.

o       Jediný nástroj financovania a programovania, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)

o       Nový strategický prístup k rozvoju vidieka s jasným zameraním na priority EÚ

o       Posilnenie kontroly, hodnotenia a oznamovania a jasnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a Komisiu.

o       Posilnenie postupu zdola hore. Členské štáty, regióny a miestne akčné skupiny budú môcť väčšmi ovplyvňovať dolaďovanie programov podľa miestnych potrieb.

·        Rozvoj ľudského kapitálu - školenia, poradenstvo poľnohospodárom a lesníkom

·        Zlepšovanie a rozvíjanie infraštruktúry týkajúcej sa rozvoja a prispôsobovania poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

·        podpora poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú na schémach kvality potravín

·        podpora pre začínajúcich mladých poľnohospodárov

·        podpora dosahovania vyššej konkurencieschopnosti čiastočne sebestačných poľnohospodárov v nových členských štátoch

·        podpora inovácií

·        Minimálne 10 % z príspevku Spoločenstva sa musí použiť na Os 1. Miera spolufinancovania EÚ je maximálne 50 % (v konvergenčných regiónoch 75 %).

·        Platby poľnohospodárom za prírodné znevýhodnenie v horských oblastiach

·        Platby v rámci sústavy Natura 2000

·        Agroenvironmentálne opatrenia

·        Platby na zlepšenie životných podmienok zvierat

·        Opatrenia pre trvalo udržateľné lesné hospodárstvo

·        Minimálne 25% z príspevku Spoločenstva sa musí použiť na Os 2. Miera spolufinancovania EÚ je maximálne 55% (v konvergenčných regiónoch 80%).

·        Diverzifikácia v rámci nepoľnohospodárskych činností

·        Podpora vytvárania mikropodnikov

·        Podpora činností v oblasti cestovného ruchu

·        Obnova vidieka

·        základné služby, ako je poskytovanie starostlivosti o dieťa v rámci pomoci ženám pri návrate na trh práce

·        Minimálne 10 % z príspevku Spoločenstva sa musí použiť na Os 3. Miera spolufinancovania EÚ je maximálne 50 % (v konvergenčných regiónoch 75 %).

Tabuľka rozdelenia zdrojov v tis.SKK                 Tabuľka rozdelenie zdrojov v EUR

    Z krajín V4 získa najviac z podpory EÚ rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie Poľsko. Maďarsko a Česká republika sú si počtom obyvateľov i rozlohou blízke, avšak do maďarských vidieckych regiónov poputuje až o miliardu eur viac (3, 8 mld eur)ako na vidiek v ČR (2,8 mld.). Podobnú sumu okolo 2 mld. eur, ktoré dostane Slovensko bude čerpať aj Fínsko, Švédsko a aj Veľká Británia. Zo 77,6 mld. eur pôjde 28, 5 mld. na rozvoj zaostávajúcich regiónov,do tzv. cieľa Konvergencia.

Zdroj: EK, september 2006

 

Slovenská republika má za sebou prvé roky členstva v EÚ. Pravdepodobne máte skúsenosti s procedúrami na získanie finančných zdrojov z dostupných štrukturálnych fondov. Na tomto mieste Vás chceme informovať o najnovších možnostiach čerpania finančných prostriedkov v novom programovacom období 2007 - 2013.
	Dokumenty
	Národný strategický plán rozvoja vidieka pre obdobie 2007-2013 - návrh z mája 2006	26.05.06